Jedna Mama #004 – Dojčím, dojčíš, dojčíme

 

Dojčenie (podobne ako pôrod) som vždy považovala za činnosť, ktorá sa deje prirodzene a spontánne. Neviem kde som na to prišla. Dojčenie je výzva. Môže bolieť, môže sa nepodariť. Ak práve bojujete a robíte všetko preto, aby vaše dieťa bolo plne dojčené, držím vám palce.

Pred pár týždňami sme boli na víkendovom pobyte v Čertove a počas raňajšieho venčenia psa som pozorovala kozičky na paši. Bolo skoré letné ráno, rosa na tráve a tak. Mala som pocit, že jedna koza mi významne hľadí do očí. Chvíľu sme na seba hľadeli, keď tu zrazu odniekiaľ rýchlosťou blesku pribehlo kozľa, ňufákom (ja viem, asi sa to volá ináč) jej párkrát silno drglo do vemena a následne sa prisalo. Celý výjav pôsobil trochu drsne. Koza odovzdane stála, stále na mňa pozerala. Nikdy v živote som nemala pocit, že si rozumiem so zvieraťom viac, ako v tejto chvíli… Po piatich mesiacoch dojčenia aj ja už len odovzdane rozopínam podprsenku a nechám dieťa, nech si to celé odnaviguje…

Ale začiatky, tie boli pestré. A práve o nich hovorím v tejto epizóde.

Chcete ma kontaktovať? Super!

Napíšte mi e-mail: jednamamapod@gmail.com

Sledujte ma na instagrame: https://www.instagram.com/jednamamapod/

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *